Mačací pazúr vs. rakovina

Táto vzácna bylina, označovaná aj ako posvätná rastlina Inkov, či kráľovná amazonských liečivých rastlín, je známa aj pod názvom Uňa de gato, čiže Mačací pazúr, alebo Vilcacora.

História:

Záujem o túto tradičnú indiánsku liečivú rastlinu bol okrem iného vyvolaný aj zistením, že u amazonských indiánskych kmeňov, ktoré často užívajú mačací pazúr, temer nepoznajú čo je to choroba. U týchto kmeňov nezistili prakticky žiadny výskyt nádorových ochorení rakoviny. Domorodí obyvatelia amazonského pralesa užívajú mačací pazúr už po dlhé stáročia pri liečbe širokého spektra zdravotných problémov, týkajúcich sa najmä tráviaceho traktu a imunitného systému.

O prvopočiatkoch liečebného využívania mačacieho pazúra existuje viacero legiend. Jedna z nich sa týka prvého človeka indiánskeho kmeňa Ashanikov – Tasunricha. Ten pri love v pralese stretol pumu a posťažoval sa jej, že ho bolí brucho. Puma zoškrabala trochu kôry z liany a kázala Tasuronchovi dať si ju pod jazyk. Ten poslúchol a bolesti brucha ustúpili. Ďalšie zviera – hlodavec kapabir mu zubami zoškrabal hrdzavý prášok z liany, Tasurincha ho rozpustil vo vode a vypil a ustúpili mu bolesti hlavy. Tapír mu zasa poradil, aby si na rany prikladal kúsky kôry z liany a opäť to pomohlo. Od zvierat sa Tasunricha dozvedel, že vo všetkých troch prípadoch pomoc pochádzala od rastliny Uňa de gato. Tak praotec Ashenikov zistil, že túto vzácnu rastlinu možno používať pri liečení rôznych zdravotných neduhov.

Prečo pomenovanie mačací pazúr?

Pomenovanie Mačací pazúr (anglicky Cat´s claw) vzniklo vďaka tŕňom, ktoré vyrastajú spod stoniek listov a ktoré umožňujú liane dostať sa čo najvyššie za svetlom. Na rozšírení názvu Vilcacora, čo v reči domorodých Indiánov znamená „posvätná rastlina“ má zásluhu najmä poľský misionár Edmund Szeliga.

Vilcacora rastie na území celej Amazónie a existuje z nej asi 60 druhov. Z hľadiska liečivých účinkov sú kľúčové dve: Uncaria quianensis a Uncaria tomentosa. Kým Uncaria quianensis rastie v nížinách v povodí Amazonky, Uncaria Tomentosa, ktorá je z hľadiska liečivých účinkov najznámejšia a najpoužívanejšia, rastie v dažďových pralesoch Peru na horských stráňach a to prevažne vo výške 800 až 2400 metrov. Ide o drevnatú rastlinu – lianu, ktorá dosahuje výšky až 30 i viac metrov. Jej výhonky rastú pomaly, do konečnej dĺžky narastú asi za 10 rokov.

Účinky:

• nádorové ochorenia

• časté ochorenia týkajúce sa dýchacích ciest, alebo rôzne vírusy

• žalúdočné vredy, vredy na dvanástorníku

• zápalové ochorenia čriev

• kardiovaskulárne ochorenia

• problémy s krvným tlakom

• astmatické ochorenia

• zlá kvalita pleti, alebo akné

• kožné problémy, herpesy

• slabý imunitný systém

• krvné zrazeniny

• znižuje riziko mozgovej príhody a infarktu

   

Preukázané liečivé účinky:

K jedným z prvých popísaných nezvyčajných liečivých účinkov Vilcacory je prípad Dona Luisa. U tohto 80 ročného peruánskeho plantážnika lekári v 60-tych rokoch 20. storočia konštatovali posledné štádium rakoviny pľúc a ťažké reumatické ochorenia. Jeden z jeho synov sa odmietol zmieriť s osudom a o pomoc požiadal miestnu šamanku. Tá po 6 mesiacoch podávania odvaru z Vilcacory dosiahla vyliečenie a pán Luis sa v dobrej kondícii dožil 90-tich rokov.

Kúpiť môžete na www.koloid.sk