Niečo z histórie koloidného striebra
V roku 1861 Thomas Graham zistil, že isté častice môžu preniknúť cez bunkovú stenu, kým iné nie. Objavil stabilný prechodný stav hmoty a bol schopný ho aj charakterizovať. Podstata Grahamovho objavu spočíva v tom, že chemické prostredie sa môže dostať do rozpustného stavu aj tak, že vyrobil suspenziu, pre tento prechodný stav použil výraz koloid. Čiastočky striebra v koloidnom striebre nie sú vo vode rozpustené, ale suspendované. Želatína a jej podobné prostredia boli preňho najlepšie vysvetliteľné týmto jedinečným stavom.
Koloidné striebro bolo bežne používané do roku 1938. Na konci 20.storočia vedci zistili, že najdôležitejšie tekutiny v ľudskom tele tvoria prirodzené koloidné častice. V roku 1938 však vytlačili koloidné striebro ako antibiotikum farmaceutické spoločnosti. Systematickými zmenami v zákonoch docielili zákaz používania koloidného striebra ako antibiotika a presadili používanie finančne náročnejších a zdraviu škodlivejších antibiotík, ktoré poznáme dnes.
Ľudia sa často pýtajú, prečo nikdy nepočuli o koloidnom striebre. Už v roku 1914 v medicínskom žurnáli Lancet, publikoval Dr.Henry Crooks štúdiu, v ktorej dokázal fenomenálne účinky koloidného striebra ako širokospektrálneho antibiotika, pričom je úplne netoxické pre ľudský organizmus. Koloidné striebro je použiteľné proti baktériám, vírom, parazitom, plesniam.
V marci 1978 vyšiel vo časopice Science Digest článok, v ktorom bolo koloidné striebro označené ako najlepšie antibiotikum. Kým povolené antibiotiká dokázali zničiť 6 rôznych druhov baktérií, koloidné striebro ich dokázalo zničiť až 650 druhov. A to bez vedľajších účinkov. Navyše nevznikali nové rezistentné formy, ktoré by boli odolné voči koloidnému striebru. Mnoho doktorov označilo koloidné striebro ako najlepšie antibiotikum.